Prerušil som si štúdium, veď ekonomická mi snáď neutečie, a s pomocouocinových špeciálnych známostí som si vybavil ročné štúdium ruského jazyka preinostrancov na Donetskej národnej univerzite. Škola mi začína až v septembri,ale keďže ocino tu má tiež nejaké svoje záujmy, vegetujem tu už od polovicejúla. Tu znamená na východnej Ukrajine, v meste Donetsk. Donetsk jebanícke mesto, ktoré založil v roku 1869 nejaký Waleský businessman, ktorýtu otvoril prvé bane. Takže na Bratislavu sa to tu krásou architektúry nechytá,i keď ženské sú tu krásne...počul som, že vďaka tomu, že sa zmiešalo veľacudzincov, ktorí sem prišli...našťastie z toho nevznikli žiadnizombiekovia:).Takže pevne verím, že ženská krása nahradí krásu mesta a že neprídem počastohto roka o žiadné estetické zážitky:P
Cestou sme sa zastavili vo Ľvove. Zaujímavé mesto. Až tu somzistil, že bratislavská MHD nie je taká strašná a že v skutočnosti satie električky v Blave nevlečú, ale letia nadzvukovou rýchlosťou. Teda v porovnanís Ľvovom... centrum sa mi páčilo. Odporúčam sa niekedy zastaviť v tomtomeste. I keď neviem, kto máva tadiaľ okolo cestu...
Po celej Ukrajine sme išli vždy tou najhrubšou cestou v mape. Hovorí sa tomu tuším cesta medzinárodného významu. Takže toto bol úsek takejto významnej cesty kúsok za Ľvovom. Skoro sme si urvali výfuk. Normálka. Wild Wild East.
Čo sa týka smerových tabúľ....my Slováci si ani neuvedomujeme, aké máme dokonalé značenie a znamenitú infraštruktúru. Určite nikoho nemusím presviedčať, že keď v noci idete 20km bez toho, aby ste vedeli, či ste dobre odbočili, je to pekelne nebezpečné na nervy. V ceste samá diera a všade tma. Nechcel by som ostať visieť niekde na ceste.
Cesta nám trvala 25 hodín. Pohoda. Ale trocha to unaví. Tázdochlina čo tam vzadu leží, to som ja. No a čo. Veď som ešte iba malýribjonok.
Checheche...aj nové klaunovky som si kúpil. Aspoň už babka nebude vyrývať, že chodím s dierou na topánke:P
Ja chudáčik, trpiteľ, musím tráviť čas v takejto ženskej spoločnosti. Baby majú 20r a už skončenú univerzitu. Zvláštny systém vzdelávania. Zasa si ani neuvedomujeme, ako nám je na Slovensku dobre:) Musím ale skonštatovať, že keď človek nevie po rusky a jeho kamošky nevedia po anglicky, niekoľkohodinová komunikácia s nimi spôsobí strašný hlavybôľ. Snaha rozprávať po rusky s takmer nulovou slovnou zásobou vyžaduje enormné úsilie a výsledok aj tak nie je zaručený. Uf. Ale tak človek toho veľa vydrží :)
Toto je moje dočasné kráľovstvo. Už mám aj internetík, takže sa už cítim, ako doma:) Dúfam, že na intráku bude net. Tam sa sťahujem od prvého septembra. Po troch rokoch bytového kvasenia v Blave konečne zakúsim študentský život. Teda intrákový:) Jediná vec, ktorej nerozumiem a poburuje ma je, že o 23 hodine zamykajú vysokoškolský intrák. Zasa si ani neuvedomujeme, ako je nám na Slovensku dobre:)
Menšie posedenie s ocinovými priateľmi v byte. Tým som chcel povedať len toľko, že takto tu ja musím nevýslovne trpieť. Som niečo, ako martýr svojej doby:)
A ešte sa na záver musím pochváliť svojím špeciálnym vynálezom, ako si umyť hlavu, keď netečie teplá voda:) mal by som si to dať aj patentovať, no nie?:)