reklama

Spomienky na leto (Slovakia Trip)

Po maturite sme sa s pár kamarátmi rozhodli, že absolvujeme dobrodružnú cestu Slovenskom...akosi automaticky sme si ju pomenovali SlovakiaTrip. Anglický názov nevznikol samoúčelne. Riskla to s nami aj kamoška z východného Nemecka, s ktorou som sa asi pol roka pred tým spoznal cez ICQ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Niekedy vo februári sme si dali, asi 4 chalani, úlohu napísať na papieriky každý 2 miesta na Slovensku, kam by sme chceli ísť. Dali sme voľný priechod svojim túžbam a miesta boli od Bukovských vrchov, cez Jánošíkové diery, Slovenský Raj, až po hrad Kokot. No. Každý má svoje detské sny, tak prečo ich nesplniť?

V lete, po maturite, sme sa vybrali s 20-kilovými ruksakmi do Prešova. Pridala sa k nám ešte kamoška Lucka a Terry, presvedčená, angažujúca sa socialistka z východného Nemecka. Sama priznala, že sme jej asi prví kamaráti- kapitalisti. Naše názory brala dosť ťažko, podobne, ako my jej. Ale aj napriek stretnutiu rozdielnych kultúr :) sa k nám chystá tento rok zas a my sa na ňu dokonca aj tešíme:).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vďaka nášmu skvelému, obetavému kamošovi Mircovi máme tento zážitok PERFEKTNE zdokumentovaný. Týmto mu chcem aj poďakovať za originálne fotky, ktoré teraz použijem.

Po prehýrenej noci bola cesta vlakom z Bratislavy do Prešova pre Terry hotovým utrpením. Našťastie to prežila. Preprava jej pozostatkov do Nemecka by asi skomplikovala náš výlet:)

Obrázok blogu

V Prešove sme sa museli najskôr zorientovať. Boli sme neuveriteľne hladní...

Obrázok blogu

Našťastie sme rýchlo našli v centre pizzeriu. Vrodený strach z cien v centre mesta (BA) sa nenaplnil. Lacnejšiu pizzerku sme ešte nevideli a lepšie sme sa ešte asi ani nenajedli:)

Obrázok blogu

Kde ale prespíme??? Musíme nájsť nejaký les.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šlapali sme asi hodinu v plnej poľnej, kým sme sa dostali mimo mesta do lesíka. Samozrejme nás zastihla noc a bolo totálne blato po dažďoch, takže to vyzeralo s nami naozaj zle. Ešte že sme mali so sebou železného Mirca, ktorý našiel vhodné miesto a dokonca nás prekvapil ešte aj fungujúcou čelovkou. Niekto je jednoducho zodpovedný a prezieravý už zamlada, my ostatní sa tvárime, že sa od neho učíme:P Takže z problému kde prespať vznikla o chvíľu idylka pri ohníku (ako sme ho v tom mokrom lese zapálili neviem do dnes...vlastne...jasné...Mirec mal pevný lieh...chalan...ty si pašák)

Obrázok blogu

Takto nejak vyzeral náš improvizovaný tábor kúsok za Prešovom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Počas tohoto posedenia pri fľaši sangrie sme sa rozhodli, že na druhý deň ideme do Košíc. And so we did:)

Obrázok blogu


Keď sa tak pozerám s odstupom času na tie naše fotečky, uvedomujem si, že sme vyzerali naozaj dosť exoticky...ako praví turisti z Česka:) A ešte musím podotknúť, že Košice majú naozaj krásne centrum. Všetci sme sa vytešovali z krásneho počasia v krásnom meste.

Obrázok blogu

V jednej bočnej uličke sme objavili Dráčika...ako ináč, hneď sme doň vleteli a kúpili lietajúci tanier a Tomáš si kúpil aj striekajúcu pištoľ, ktorá nám (alebo on?) pila krv zbytok výletu. Ale šak čo už:)

Obrázok blogu

Košice však boli len zastávka pri ceste na priehradu Bukovec. Tomáš ju čistou náhodou objavil na nete. Je to bývalé rekreačné centrum pre pracovníkov bývalého VSŽ :) vybavenie tohto rekreačného centra tomu zodopovedalo. Je síce pravda, že sme sem dorazili podvečer a v tom čase bolo dosť chladno, ale okrem nás tam bolo asi 5 ľudí, aj tí na odchode. Ale nám sa, samozrejme, Bukovec brutálne páčil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Takže konečne sme mali možnosť sa po namáhavej ceste vykúpať. Bolo to pre nás ako spasenie, i keď bolo dosť chladno a skoro sme zamrzli. Godík to dokonca nevydržal a skočil do vody ešte oblečený. (alebo žeby v tom mal prsty zasa Tomáš? :P ) No nie je rozkošný?:D

Obrázok blogu

Ráno na Bukovci malo neopakovateľnú atmosféru...ako vlastne všetky naše tripové rána:)

Obrázok blogu

Náš odvážny plán pokračoval. Totiž v tento deň sa malo ísť do Slovenského Raja. Bol to môj plán, takže ako máte možnosť vidieť, vstávalo sa naozaj SKORO. Dodnes ma prekvapuje, že som ich k tomu bez násilia prinútil:D

Cestou do Spišského Štvrtku sa Mircovi zas-raz podaril skvelý záber. Ja tomu skrátka nerozumiem, ako to ten chalan robí:) (tento záber je z idúceho autobusu)

Obrázok blogu

Zo Spišského Štvrtku je to však do Podleska (Slov. Raj.) ešte pekne ďaleko a autobus nám mal ísť (nečakane) asi o 100 rokov. Tak sme sa rozhodli stopovať. Kamaráti boli dosť skeptický, ale ja som veril:)...veď sme mali 2 pekné baby, tak nám určite niekto zastaví. Vzhľadom na to, že tam nechodili skoro žiadne autá bolo celkom vtipné, ako nám zastavilo prvé auto s veľkou korbou. Mali sme aj adrenalínový zážitok. Presnejšie tí z nás, čo sa nevošli do vnútra.

Z Hrabušíc sme si to museli predsa len odšlapať. Ale čo už. Prežili sme:)

Obrázok blogu


Teraz bude nasledovať niekoľko fotiek priamo z túry (Suchá Belá). To som sem skrátka nemohol nedať:)

Obrázok blogu


Krkolkomných pasáži je na Suchej Belej viac než dosť. A to sa nám páčilo.

Obrázok blogu


Nebezpečne vyzerajúce rebríky tak typické pre Slovenský Raj. (alebo žeby naozaj nebezpečné?)

Obrázok blogu


Vodopádik.

Obrázok blogu

Však to vyzerá dosť nebezpečne?:)

Obrázok blogu

Keď sme vyšli po krkolomnej túre až na vrchol, všetkým nám spadla sánka, že hore je cesta. Taký je však Slovenský Raj. Túry su väčšinou výstupy po koryte potoka a hore je asfaltová magistrála lesnej správy. Ale aj tak sme si mysleli, že sme naozaj dobrí, že sme to vyšlapali:)

Obrázok blogu

Dovolím si poznamenať:), že ešte ráno sme si umývali zuby na Bukovci a večer sme už mali za sebou Slovenský Raj. Náročný deň však ešte neskončil. Rozhodli sme sa, že ideme pešo do Popradu, aby sme na druhý deň mohli čo najskôr prísť na Hodokvas (Godíkov plán). Vývoj udalostí však bol zasa nepredvídaný...

Vyhnaní z raja:)

Obrázok blogu

Ako ináč, v Hrabušiciach sme zakotvili na večeri a na pekných pár pivách. Zábava bola a to poriadna.

Obrázok blogu

Lucka lámala osobné rekordy, my sme radšej ani nepočítali...

Obrázok blogu

Samozrejme, že na noc sme sa vybrali, že "hybaj do Popradu". Asi po 3km úvodná eufória opadla a prišla neohlásená únava. Zakotvili sme na nejakom poli a ráno sa zobudili asi tak o 10. (to už sme mali byť podľa Godíkovho plánu niekde pri Piešťanoch)

Obrázok blogu

Na jednej fotke sa Mircovi podarilo zachytiť aj UFO. Normálka.

Obrázok blogu

Samozrejme autobus do Popradu nám nešiel žiaden, tak sme sa vybrali pešo. Podotýkam, že sme vôbec netušili, ako sa dostaneme do Piešťan. Situácia bola pre Godíka viac ako vážna. Jeho plán sa schyľoval k maximálnemu krachu.

Obrázok blogu

Čo sa nám ale nestalo. Asi po 4km úmornej chôdze sme si dali menšiu pauzičku. Pozerám do mapy a čo nevidím (BTW takéto šťastie môžem mať len ja:) )...asi 300m pred nami za zákrutou je zastávka vlaku! Bolo to úplne absurdné. Skoro ako z nejakej rozprávky. Vyštverali sme sa na vysoký násyp a bola tam železničná trať. Akurát na tom mieste vychádzala z tunela. Krásne:) Osobák nám išiel asi o 15min, akurát sme stíhali rýchlik z Popradu. Dodnes sme vyoraní z toho, jak krásne nám to vyšlo:)

Obrázok blogu


A ešte spomínaný tunel:)

Obrázok blogu

V Piešťanoch sme prespali u kamoša na chate. KONEČNE POSTELE! Ale do večera sme sa ešte stihli parádne vyblázniť.

Obrázok blogu

Takto sme sa vybrali plní očakávaní na letisko. Aj s ďalšími kamarátmi.

Obrázok blogu

Letisko bolo proklate ďaleko. Skoro sme umreli od smädu. Záchrana sa však našla:).

Obrázok blogu

Momentka. (alebo všetci bežia na Hodokvas:))

Obrázok blogu

Tak toto je podľa mňa typická festivalová fotečka:)

Obrázok blogu

Na záver už len nekonečná únava a cesta domov. (socky na stanici)

Obrázok blogu

Vo vlaku s nami cestoval aj taký jeden smiešny skejťák. (Riečo ma asi zabije:D:D )

Obrázok blogu

Tak toto je taká menšia spomienka na leto. Krásna nostalgia. Tieto prázdniny by sme chceli ísť do Bukovských vrchov...ale bohvie, čo bude. Dúfam, že som vzbudil v pár ľuďoch príjemné pocity. O to mi išlo:)

ivan palenik

ivan palenik

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Do vtedy si budem vážiť sám seba, kým nezačnem ľutovať svoje rozhodnutia. Zoznam autorových rubrík:  (rádioaktívny)ivko a ukrajinaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu